S nádejou kontrolujem postup ešte raz, ale chybu nenachádzam ani po prelistovaní piatich zošitov, v ktorých je daná problematika rozobraná. Pomyslím si, že to je predsa len prvý príklad, a že snáď ten druhý dopadne lepšie. Moja nádej definitívne hasne vo chvíli, keď si prejdem všetky úlohy, a ani jeden môj výsledok sa nepodobá tomu správnemu.
Áno, ak si myslíte, že som matematický antitalent, vaše dohady sú správne. Vždy sa u mňa opakuje scenár podobný tomuto. Neviem, čím to je, ale aj napriek všetkému vynaloženému úsiliu, sa nedočkám odmeny v podobe pochopenia postupu. Pre mňa sú to len čísla, ktoré ani nedávajú zmysel. Počítanie ako také mi pripadá neskutočne monotónne, a môj mozog sa odmieta čo i len jednou bunkou zapojiť do tejto nudnej činnosti.
Vo všeobecnosti si myslím, že ľudia s hlavou na matematiku, to majú podstatne jednoduchšie. Vždy je ľahšie naučiť sa niečo naspamäť, než snažiť sa pochopiť niečo, čomu nerozumiete, nech sa na to pozeráte z ktorejkoľvek strany. Na matike je iróniou aj to, že už keď sa vám zdá, že svitlo na lepšie časy, po chvíli zistíte, že to bol len krutý klam.
A takto sa so mnou táto veda hrá už dlho. Každý rok dúfam, že ju už NIKDY vo svojom rozvrhu neobjavím, a ona tam just je! A myslím, že by tam bola, aj keby som študovala odbor na míle vzdialený od matematiky. Proste len preto, aby mi znepríjemňovala život:)
