Svetská sláva, poľná tráva

Autor: Zuzana Jacková | 1.8.2011 o 0:17 | (upravené 2.8.2011 o 0:51) Karma článku: 3,73 | Prečítané:  385x

Vždy bola iná ako ostatné dievčatá v jej veku. Nebola extra krásna ani neoplývala peniazmi. Mala však iné,na prvý pohľad neviditeľné kvality,ktoré žiaľ ostávali nedocenené. Odjakživa bola outsiderkou v každej spoločnosti,v ktorej sa ocitla. Nevnímala to tak,išlo to mimo nej. Mala len jednu jedinú vášeň a tou bolo maľovanie. Hranie sa s farbami,ktoré tvorili jej svet.

 

Nikto o tejto jej vášni netušil,ani len mama,ktorá pre ňu bola v živote najväčšou oporou. ,,Klára,poď jesť,čo tam zas robíš?"... kričala na ňu. Klára ale neodpovedala,opäť bola vo svojom svete plnom červenej a bielej a modrej a fialovej. Nikdy nikto jej práce nevidel a ona sa nimi nechválila. Až do jedného dňa. Surfovala po nete a natrafila na súťaž v maľovaní. Znudene na odkaz klikla a neočakávala od  toho nič svetoborné. Ale výhra bola veľmi lákavá - 1000 eur na ruku a možnosť vystavovať svoje diela v miestnej galérii. ,,Hm,možno je už načase prekonať samu seba a dať možnosť aj druhým,nech vidia,čo dokážem!" pomyslela si. Vyplnila prihlášku a poslala fotky svojich najlepších diel. Netrvalo dlho a zazvonil jej telefón. ,,Prosím?" ozvala sa. ,,Haló,hovorím so slečnou Klárou?" opýtal sa hlas v telefóne. ,,Ano,to som ja,kto volá?" ,,Dobrý deň,ja som manažérka súťaže mladých talentov a chcem vám oznámiť, že vaše práce boli posunuté do finále. Prosím vás, prineste nám originály malieb do miestnej galérie, aby sme si mohli overiť, že sú skutočne vaše" oznámil jej hlas. ,,Č-č-č-ože? Vy ste ma vybrali? Mňa?" začala sa neveriacky smiať. Hlas v mobile nechápavo odvetil: ,, Áno vás, popravde, vaše práce boli to najlepšie, čo sme tu doteraz videli. "Klára zložila, ale stále nemohla uveriť tomu, čo sa stalo. Žeby sa aj na mňa usmialo šťastie? Po toľkých rokoch?... Na druhý deň odniesla svoje výtvory do galérie a čakala, čo sa bude diať. Veci dostali rýchly spád. Vyhlásili ju za víťazku súťaže, vyhrala peniaze aj výstavu. Ľudia umenia znalí odrazu poznali jej meno, pocítila chuť víťazstva a slávy. Dostávala ponuky od významných osobností, aby namaľovala ich portréty. Keď šla po ulici často počula, ako si ľudia šepkajú: ,,Pozri,to je Klára,tá talentovaná umelkyňa!" Tento pocit jej zachutil. Samozrejme sa medzičasom aj mama dozvedela o jej koníčku a bola zo svojej dcéry nadšená. Nechápavo krútila hlavou hovoriac:,,Ako to, že som si to nikdy nevšimla? Klárka, prečo si mi o tomto nikdy nepovedala? Je to úžasné, úžasnééé!" Klárine sebavedomie sa vznášalo v oblakoch. Myslela si, že každý ju má rád. Ale ako to už býva, našli sa aj závistlivci, ktorí jej nič dobré nepriali. Raz, pred jednou výstavou, jej zrazu zmizli tri obrazy, ktoré mali byť zlatým klincom večera. Nechápala, prečo jej to niekto spravil... Nechápala, že tí, čo sú na výsĺní majú zväčša aj nepriateľov. Zlomilo ju to. V ten večer bola opäť tým dievčaťom, ktorým bola aj pred súťažou. Iní však stále hľadali vinníka. Aj jej sa policajti pýtali obligátne otázky typu: ,,Kde ste obrazy videli naposledy? Kam ste ich položili? Bol s vami niekto v miestnosti? Kto vedel, kde budú obrazy uložené? "Nemala chuť im odpovedať,stratila niečo, čo patrilo jej a pocítila ako vedia byť ľudia krutí. Riešenie problému však bolo prostejšie ako sa mohlo zdať. Nakoniec sa ukázalo, že za všetkým je jej mama. Klára kričala: ,,Prečo si mi to spravila? Prečo si zničila tak dôležitý večer môjho života? Všetci na mňa čakali, chceli vidieť, čo dokážem! Oni ma obdivujú, ja som niekto, toto si ty nikdy nedokázala!" Mama sa zúfalo bránila pred dcériným hnevom: ,,Klára, pozri sa na seba! Toto nie si ty, nikdy si netúžila po obdive až kým si nevyhrala tú hlúpu súťaž! Je výborné, že maľuješ, si v tom skvelá, ale nechápeš, že všetci tí ľudia okolo teba z tvojho talentu chcú len ťažiť prachy?! Meníš sa mi pred očami a ja cítim, že ťa strácam a nechcem, aby si sa zničila!" Klára neodpovedala, vybehla hore schodmi a buchla dvermi. Hlavou jej vírili myšlienky, prudko dýchala a kopala do všetkého, čo jej prišlo pod nohy. Na krátky okamih mamu nenávidela za to, čo spravila. ,,Ona že chce moje dobro? Figu chce! Nevie, čo je správne!" Takto premýšľajúc sa premávala po izbe sem a tam. Zrazu zastala a pozrela sa do zrkadla. Videla umelé mihalnice,červený rúž a silné očné tiene... Jej zelené oči stratili svoj lesk a úsmev bol akýsi príliš vyblýskaný. Nie, to skutočne nie je tá stará Klára, len akási jej kreatúra. Možno tá pravá ešte niekde čaká, ukrytá pod nánosmi mejkapu a drahých šiat. Začala zo seba všetku masku zmývať, obliekla si svoje obľúbené staré tepláky a vyťahané tričko. Pocitíla ľútosť, že vynadala mame. Cítila, že mala pravdu. S malou dušičkou zišla za ňou dole. Plakala pri otvorenej fľaši vína. Zozadu ju objala: ,,Mami,prepáč mi to!" a rozplakala sa tiež. Jej mama bola ako každá iná mama. Nedokázala neodpustiť svojmu dieťaťu. Šepkala jej: ,,Ach ty môj slávny hlupáčik!". V objatí takto ešte chvíľu sedeli a bavili sa ako za starých čias po večeroch.

Klára od tejto udalosti viac nezatúžila vyhrávať žiadne súťaže, dôležité pre ňu bolo, že má milujúcu matku, ktorá ako jediná vie, čo je pre ňu najlepšie. Maľovaniu sa venovala aj naďalej, ale snažila sa presadiť sama, bez pomoci chamtivých agentúr. A tak je to správne. Svoju cestu k úspechu by si mal vyšliapať každý sám, aj za cenu prvotných pádov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?