Zuzana Jacková
Nočné monológy - časť siedma
Už asi týždeň premýšľam nad tým, čo mi je... Nemám žiadny zásadný dôvod byť smutná, nahnevaná, rozladená. A predsa ma niečo zvnútra zožiera. Možno som konečne objavila tú pravú príčinu.
Neobyčajná, zvláštna, ironická, divoká a zároveň jemná. Chvíľu jasné slnko, následne búrkový mrak;) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Už asi týždeň premýšľam nad tým, čo mi je... Nemám žiadny zásadný dôvod byť smutná, nahnevaná, rozladená. A predsa ma niečo zvnútra zožiera. Možno som konečne objavila tú pravú príčinu.
Patríte k ľuďom, ktorí módu neriešia, alebo naopak k tým, ktorí sledujú najnovšie trendy? Ja osobne sa nemôžem zaradiť ani k jednej skupine, ale nakupovanie oblečenia a móda ako taká ma nesmierne baví. Keďže si takto "maniačím" už nejaký ten rok, rada by som tejto podstatnej časti môjho života venovala zopár slov.
Raz to muselo prísť. Žiť večne s otáznikom nad hlavou vás jedného dňa omrzí. Spoliehanie sa na tú trochu nádeje, ktorá sa v sekunde rozplynie a vy sa dostanete do bodu, kde to dobre poznáte, a kde ste sa už nikdy ocitnúť nechceli. Napriek tomu sa tento zlý sen neustále opakuje, a to všetko len preto, že ste si chceli užiť trochu pseudošťastia...
Dokážete sa odmeniť? Mnohí na to zabúdame alebo si dokonca ani nepriznáme, že by sme si nejakú odmenu zaslúžili. Nemali by sme to však podceňovať. Ak si čas od času nedoprajeme niečo, čo nám robí radosť, môže nás to obrať o motiváciu vykonávať akúkoľvek činnosť.
Osamelé ťukanie do klávesnice... Zvuk sprevádzajúci jej noci a skoré rána, ktoré nemienila prespať. Vytvárala svoju symfóniu zo slov. Tento čas bol jej, to ticho, kedy myseľ nemalo čo rušiť. V náhlivosti potlačené myšlienky sa mohli znovu prebrať k životu. Bola to jej osamelosť, jej spoveď nad klávesnicou, ktorá na obrazovku premietala dianie z dokonale sústredenej hlavy.
V poslednom čase ma zaráža jedna vec, ktorá sa mňa osobne dotýka. Vraj som divná. Nepočujem to prvýkrát, ale súvislosť, v akej som toto označenie dostala naposledy je prinajmenšom ... nová. Týka sa to mojich vzťahov. Respektíve tých mojich vzťahov, ktoré by som podľa okolia mala mať, a ktoré ako inak - nemám. Áno, som dvadsaťročná mladá zdravá žena, nie som inak orientovaná, starám sa o seba ako sa dá, cielene sa mužskému pokoleniu nevyhýbam, vraj som sympatická, či priam až pekná, a napriek tomu - viac ako dva roky nezadaná. Nie nemám potrebu riešiť nezáväzné vzťahy, dokonca sa ani nechcem s "princom" (ktorý už je určite na ceste;)), hneď usadiť a založiť rodinu. Možno skrátka chcem len niečo viac, niečo nepovrchné a silné.
Obľúbila som si jedného bezdomovca. Možno je to smiešne, robiť nejakú analýzu týchto ľudí, pre ktorých väčšina z nás nemá milé slovo, nie ešte peniaze. Ja som sa však rozhodla, že tento milý pán mi stojí za tých pár riadkov.
Milí muži! Rozhodla som sa o vás niečo napísať, aj keď tým riskujem uvrhnutie do večnej nemilosti, ale naozaj to robím pre vaše dobro. Možno som mladá a nie príliš skúsená, ale mám dobrý pozorovací talent a čo je dôležité, neuniknú mi ani detaily. Niektoré poznatky môjho neplánovaného „výskumu" vám poskytnem nižšie:)
Opäť bola noc. A opäť bola sama. Rovnaký scenár, no iné pocity, situácie, názory. Ako sa s nimi vysporiadať? Štýlovo a vo veľkom! To bola ona. Ak by mohla, pogratuluje si. Nedala na sebe poznať, že by ju niečo štvalo. Stála si za svojím, a ten pocit ju dokonale napĺňal. Bola odhodlaná ako nikdy predtým. Aj keby nerobila správne, bolo to jej rozhodnutie, neskôr by si vynadala. Ale ak to prinesie vytúžené ovocie, pogratuluje zas len sebe samej.
Zase raz sa blíži písomka z matiky. Je načase prepočítať všetky príklady, ktoré som odkladala, lebo mi boli až priveľmi nesympatické. Vymedzím si na nich čas a začnem pracovať. Postup sa mi zdá správny, dokonca sa po úmornom premýšľaní dopracujem k nejakému výsledku, avšak pri pohľade do správnych odpovedí zisťujem, že je úplne odveci.
Nie som ten typ človeka, ktorý čaká, že mu niečo spadne z neba, alebo že všetko dostane zadarmo. Vždy, ak niečo chcem alebo potrebujem, vyvíjam značné úsilie na dosiahnutie požadovaného cieľa. Rovnako to bolo aj v prípade hľadania brigády na leto (ktoré ešte stále pretrváva, keďže doteraz bolo neúspešné).
Občas ju stretnem. Je to obyčajná žena. Na prvý pohľad sa možno veľmi nelíši od ostatných žien, ale po bližšom prekúmaní jej tváre vidíte bolesť. Možno aj slzy, každopádne je isté, že táto žena nemá dobrý život. Príčinu tuším. Bola som svedkom scény, počas ktorej jej manžel vlepil poriadnu facku...